Blog

Sú investície do rozvoja cestovného ruchu perspektívna investícia? Je cestovný ruch zdrojom príjmov a pracovných miest pre všetkých?

Keby sme si pozreli rozvojové plány všetkých samosprávnych krajov a drvivej väčšiny miest a obcí odpoveď by znela – áno. Súdiac len podľa toho, že prakticky každý plán má uvedenú ako rozvojovú prioritu – turizmus. Pri jej zdôvodňovaní sa uvádzajú často ako turistické atraktivity – máme peknú prírodu, máme zaujímavý kostol či iné kultúrno-historické artefakty, máme kúpalisko a reštaurácie či hotely. Za posledných 20-25 rokoch sa na Slovensku (ale nielen tu) prirodzene či umelo zaviedol mýtus, že rozvojovým východiskom, hlavne pre znevýhodnené oblasti (regióny), ktoré stratili (resp. nikdy nemali) významnejšie možnosti zamestnávania ľudí, je „staviť“ na turizmus, a to im vytrhne „tŕň z päty“. Pod vplyvom tohto mýtu a veľmi simplistického a nekritického pohľadu na vlastné turistické „atraktivity“ zaradili samosprávy benefity z turizmu ako jeden z hlavných zdrojov budúceho zvýšenia blahobytu obyvateľov.

Nanešťastie tieto územia nie vždy vstupujú do turistického biznisu s veľmi jasným porozumením faktorov úspešnosti rozvoja turizmu. Okrem základných, podmieňujúcich faktorov, ako sú napr. existencia silného lídra, účinných verejno-privátnych partnerstiev, skutočných unikátnych turistických atraktivít, výraznej podpory (nielen finančnej) centrálnej vlády, zlepšenia dostupnosti, či podpory od vlastnej komunity; prichádzajú, zatiaľ málo poznané, vážne výzvy pre rozvoj turizmu, spojené s klimatickou zmenou, ropným zlomom či energetickou bezpečnosťou.
Ako príklad možno uviesť, že v dôsledku klimatickej zmeny, resp. globálneho otepľovania, s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa skoro istote, nebude v najbližšej budúcnosti hladina súvislej snehovej pokrývky pod 1100 m (J.Pecho, P.Faško, SHMÚ 2010) . Z 98 najznámejších lyžiarskych stredísk v SR drvivá väčšina z nich (až 76) leží úplne pod hranicou 1100 m. 16 leží pod touto hranicou z väčšej časti a len 6 stredísk sa nachádza nad touto nadmorskou výškou. Spolu s predpokladaným nedostatkom snehových zrážok a poklesom hladiny vôd sa udržiavanie a výstavba lyžiarskych areálov vo väčšine našich pohorí, z hľadiska potreby technického zasnežovania, javí ako veľmi finančne a energeticky náročná. Napriek tomu, mnohé územné samosprávy na Slovensku si plánujú vytváranie nových pracovných príležitostí či nárastu príjmov práve cez výstavbu či rozšírenie lyžiarskych areálov.

Podobne možno uviesť príklad na chybné kalkulácie v súvislosti s počtom a typom turistov, ktorí by mali priniesť do daného regiónu či lokality plánované príjmy. S postupným narastaním cien ropy narastá a bude výrazne narastať cena dopravy, či už leteckej alebo automobilovej. Ak v nedávnej minulosti sa turistické lokality spoliehali na turistov, ktorí prichádzali lietadlom, prípadne autom z väčšej vzdialenosti, so zvyšujúcimi sa dopravnými nákladmi bude ich počet klesať. Toto si bude vyžadovať výrazné zmeny v orientácii na regionálny trh a s tým napr. spojený iný typ marketingu a možno aj poskytovaných služieb.
Keď si uvedomíme, že napr. vo  Švajčiarsku, čo je naozaj krajina s rozvinutým turizmom, tvorí turizmus 3,4% HDP, čo ho radí na 6. miesto v švajčiarskej ekonomike (i keď toto číslo je reálne vyššie, pretože aj ostatné sektory ekonomiky profitujú z cestovného ruchu), a asi každý 12. Švajčiar je zamestnaný v cestovnom ruchu, potom Slovensko v najbližších rokoch, aj vplyvom horespomenutých skutočností, nemôže očakávať od rozvoja turizmu „zázračný“ vplyv na zamestnanosť či príjmy.

Týmto samozrejme nechceme odrádzať od aktivít vedúcich k rozvoju cestovného ruchu, ale chceme odrádzať od takých nereálnych aktivít, ktoré prinesú efekt len tým, ktorí sa dostatočne „uživia“ prípravnými a infraštruktúrnymi prácami (zaplatenými aj z verejných zdrojov), ale  ktoré neprinesú významnejší dlhodobý profit z cestovného ruchu pre miestnu komunitu. Žiaľbohu na Slovensku existuje mylná predstava (vychádzajúca zrejme aj z nedostatku tradície v cestovnom ruchu a odborného zázemia), že rozvoj turizmus je jednoduchý proces. Naopak, a tí ktorí sa s ním naozaj seriózne zaoberajú to vedia, jedná sa o zložitú rovnicu s veľkým počtom neznámych. Takéto rovnice v matematike riešia tí najlepší odborníci, či počítače, ale do rozvoju turizmu hovoria všetci (podobne ako do futbalu či politiky).  Zdrojov, hlavne verejných, bude vždy nedostatok, ale investujme ich tam a tak, kde naozaj prinesú všeobecný úžitok, aj keby to nemal byť cestovný ruch.




___

Pridať komentár k článkuZdielať

Karpatský rozvojový inštitút má záujem o otvorenú inteligentnú debatu týkajúcu sa vecnej stránky obsahu blogu.
KRI si vyhradzuje právo akceptovať len tie komentáre, ktoré spĺňajú tieto požiadavky.