Dobré spravovanie rozvoja

Spravovanie rozvoja územia možno definovať ako akumuláciu sociálneho a ľudského kapitálu za účelom dynamického a synergického socio-ekonomického rozvoja územia. Jedná sa o iniciáciu a koordináciu aktivít a využívanie potenciálu veľkého množstva subjektov (inštitúcií a jednotlivcov) pôsobiacich v území. Inak povedané, spravovanie v oblasti rozvoja územia je zhrnutie/skoordinovanie rôznych činností a záujmov verejných a privátnych inštitúcií pre čo najefektívnejšie a najúčinnejšie riešenie spoločných záležitostí rozvoja regiónu. Za spravovanie rozvoja územia je priamo zodpovedná územná samospráva.

Dobré spravovanie rozvoja na lokálnej a regionálnej úrovni  v ponímaní KRI, predstavuje taký komplexný proces, ktorý si vyžaduje mať:

• spoločnú víziu rozvoja,
• vhodné štruktúry a nástroje pre komplexné rozhodovanie,
• primerané procesy a manažment založené na kultúre spravovania, ako aj
• lídrov, ktorí sú schopní dávať dokopy aktérov a motivovať k spoločnému úsiliu.

Graficky je tento proces možné znázorniť na tzv. Modeli dobrého spravovania, ktorý ilustruje zložitosť, vzájomné väzby a ovplyvňovanie sa vonkajšieho prostredia, jednotlivých rozvojových procesov a faktorov.  Rozvojové výzvy (problémy a príležitosti), vchádzajú do prostredia, kde je potrebné ich systematicky spracovávať, naplánovať ich realizáciu a efektívne implementovať. Kvalita rozvojových procesov, či už proces vytvorenia rozvojového plánu, jeho implementácie, vrátane aktualizácie, ako aj proces monitoringu a hodnotenia spravovania sú priamo zviazané s úrovňou vedomostí a zručností tých, ktorí procesy ovplyvňujú, s organizačným prostredím samosprávy a ňou nastavenými mechanizmami spolupráce. Kvalita relevantného externého legislatívneho, inštitucionálneho a strategického rámca pre územné samosprávy ako aj úroveň spravovania v rámci územia sú neoddeliteľnými atribútmi, ktoré ovplyvňujú dynamiku rozvoja územia.

Aj napriek tomu, že medzi dynamikou rozvoja územia a kvalitou jeho spravovania existuje vysoká miera vzájomnej závislosti, situácia v spravovaní rozvoja území na Slovensku nie je zďaleka uspokojujúca. Je to dané aj tým, že vonkajší legislatívny, inštitucionálny, strategický a finančný rámec, pre fungovanie územných samospráv, je nastavený v súčasnosti tak, že nevytvára dostatočné predpoklady pre posilnenie ich úlohy v spravovaní rozvoja. Samotné územné samosprávy zase plne nevyužívajú svoje existujúce možnosti na to, aby naplnili očakávania v súvislosti s ich kľúčovou úlohou v manažovaní procesov územného rozvoja na svojom území.
Karpatský rozvojový inštitút sa sústreďuje nielen na hľadanie a analýzu príčin nedostatočnej dynamiky rozvoja územia, ale ponúka aj možné riešenia ako nedostatkom čeliť.

V tejto tematickej oblasti sme uverejnili viacero článkov a prednášok a v roku 2010 vydali publikáciu Dobré spravovanie rozvoja regiónov – výzva pre Slovensko. Vypracovali sme metodiku a realizovali viacero tzv. rozvojových auditov – auditov pripravenosti územia na rozvoj (napr. pre mesto Košice, mesto Spišská Nová Ves, prihraničnú oblasť s Ukrajinou), na základe ktorých boli urobené opatrenia na zlepšenie kvality spravovania. KRI vytvoril, pilotne doručil a poskytuje  vzdelávací program pre volených a výkonných pracovníkov územných samospráv. Niekoľko rokov spolupracujeme v tejto téme s odbornými organizáciami a územnými správami susedných a rozvíjajúcich sa krajín (Maďarsko, Poľsko, Česká republika, Ukrajina a Srbsko).